Katarína Habláková

Prevádzková riaditeľka

Smrť jej vstúpila do života veľmi skoro. Keď mala 4 roky, zomrela jej mama. Odvtedy ju, raz intenzívne, inokedy menej, sprevádzajú myšlienky na smrť a strach z umierania. Ten sa jej zhmotnil a pripomenul osobným zážitkom zemetrasenia v Nepále, kedy spolu s manželom prežili len vďaka náhode. Práca v korporáte, kde pôsobila na rozličných administratívnych a marketingových poziciách, jej po tomto zážitku prestala dávať zmysel a hľadala zmenu. Tá prišla v podobe materstva. Počas materskej dovolenky začala pracovať ako dobrovoľník vo viacerých neziskových organizáciach a občianskych združeniach. Absolvovala viaceré kurzy, ako napríklad Sprevádzanie v smútení v Centre smútkovej terapie Plamienok n.o. Sprevádzanie pri umieraní si zažila pri smrti otca a milovanej babičky. Vtedy prvý krát navnímala a začala používať spojenie dobrá smrť. Ich smrť totiž dobrá bola. Zomierali doma, obklopení najbližšou rodinou, tak ako si to vždy želali. Doteraz pociťuje nesmiernu vďaku voči mame, tete a ujovi, že sa dokázali postarať o svojich najbližších do posledných chvíľ. Všetko bez odbornej lekárskej pomoci a paliatívnej starostlivosti, ktorú najmä v prípade chorého otca potrebovali. Preto, keď stretla Zuzku so Simou a spoznala ich zámer a víziu mobilného hospicu, myšlienka s ňou okamžite zarezonovala. V priebehu pár týždňov spoločne zakladali občianske združenie a následne mobilný hospic. Most domov je pre ňu vytúženou zmenou, štvrtým dieťaťom a poslaním.