Mgr. Simona Hornačková, dipl.s.

Zdravotná sestra

Smrť vnímala vždy veľmi intenzívne. Prvý krát sa s ňou stretla ako 6 ročná, keď jej nečakane zomrel dedko a ona nechápala prečo. V 12 rokoch videla priamo umierať svoju babku, ale tento zážitok som v svojim živote na dlhšie vytesnila. Smrť sa jej opäť pripomenula po štúdiu strednej zdravotnej školy, keď začala pracovať na transplantačnej jednotke v detskej nemocnici na Kramároch. Život, prežitie a smrť tu boli neustále prítomné – deň čo deň. Tu sa začala pozerať na smrť ako na niečo čo je v živote, bude stále jeho súčasťou a nezmizne to, ani keď pred tým bude utekať. Práca na transplantačnej jednotke ju naučila pozerať inak na svoju zraniteľnosť a vnímať svoju smrteľnosť. Najväčšie lekcie a úplne nové pohľady na smrť a umieranie jej dávali jej pacienti – choré deti. Práca v detskom hospici Plamienok, ju naučila, že aj pri zomieraní sa dá žiť. Pochopila, že jej poslaním je sprevádzať ľudí na konci života a byť s nimi doma, kde si vedia v pokoji prežiť posledné chvíle života so svojimi najbližšími. Založiť mobilný hospic bol je sen 10 rokov a splnil sa jej založením mobilného hospicu Most domov.